Zúčastňujeme sa v CEROI sieti
 
Správa o stave životného prostredia v meste Košice 2001
Titulná strana  |   O meste   |   O správe   |   CEROI sieť   |   Časté otázky  |   Vyhľadávanie   |   Formulár   |   Linky  |   Mapa

Acidifikácia 

 Aká je všeobecná situácia v tejto environmentálnej oblasti?

Acidifikácia je proces, pri ktorom sa zvyšuje kyslosť abiotických zložiek životného prostredia. Acidifikácia pôd zahrňuje viacero chemických procesov. Pôdna reakcia vyjadruje acido-bázickú rovnováhu a je určená charakterom acido-bázických reakcií. Hodnota pH nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie acidity a acidifikácie. Vstup kyslých iónov, resp. kyselinotvorných produktov do pôdy môže mať nepriaznivý efekt na pôdu bez toho, aby sa menili hodnoty pH. Ak sa v pôdach nachádzajú karbonáty sú prvou zložkou, ktorá tlmí vstup kyslých iónov do pôdy. V pôde bez výskytu karbonátov, hlavným mechanizmom tlmenia sú bázické katióny sorpčného komplexu.

 Aká je príčina problémov?

Vychádzame z vysokého podielu kyslo reagujúcich súčastí úletov (SO2, NOx, popolčeky z teplárne) a alkalicky reagujúcich prachov z aglomerácie, vysokých pecí a oceliarne. Ponúkajú sa nám závery o okysľovaní pôdnej reakcie ako následku imisií so všetkými deštrukčnými účinkami. Zvýšená depozícia síry vyvoláva zjavné disrupčné účinky s osobitným zreteľom na pôdne vlastnosti.

   Aký je dopad problémov?

Škodliviny, ktoré sa nachádzajú v ovzduší pôsobia na rastliny a lesné dreviny priamo alebo atmosferickými zrážkami sa dostávajú do pôdy, kde menia chemizmus pôdy a tak vplývajú na koreňový systém rastlín a drevín. Vyhodnotením výsledkov z trvalých monitorovacích plôch podľa lesných vegetačných stupňov (LVS) môžeme povedať, že pôdy nižších LVS, ktoré sa nachádzajú v aglomerácií Košíc sú menej postihnuté acidifikáciou. Listnaté dreviny, ktoré tvoria hlavnú zložku 2. a 3. lesného vegetačného stupňa sa výrazne podieľajú na celkovom zlepšení zdravotného stavu lesných porastov. Môžeme konštatovať, že zdravotný stav lesných porastov v aglomerácii Košíc je stabilizovaný. Priemerná defoliácia pri listnatých drevinách je nasledovná: buk 18%, dub 28%, hrab 14%. Najmenej poškodzovanou drevinou je hrab a buk. Výkyvy v jednotlivých rokoch sú spôsobené predovšetkým klimatickými faktormi.

 Čo je potrebné urobiť pre riešenie problémov?

  • Acidifikáciu pôd je nutné eliminovať vápnením v dôsledku pôsobenia kyslých súčastí imisií z VSŽ.

  • Naďalej je potrebné účinné využívať intenzifikáciu pôdnych zúrodňovacích opatrení. Tie spočívajú vo zvýšenom prívode organických – humusotvorných látok do pôdy a v znižovaní pôdnej kyslosti.

 

 Chapter Navigation
 
 Action
 

  

 Indicators
 
 More In...


 

   

 

 Správca:     
                                      Autor stránky:  Lucia Byšická
Posledná aktualizácia: 20.2.2002