 |
|
|
|
|
|
|
Vychádzame z vysokého podielu kyslo reagujúcich súčastí úletov na znečistení ovzdušia (SO2, NOx, popolčeky z teplárne) a alkalicky reagujúcich prachov z aglomerácie, vysokých pecí a oceliarne. Ponúkajú sa nám závery o okysľovaní pôdnej reakcie ako následku imisií so všetkými deštrukčnými účinkami. Zvýšená depozícia síry vyvoláva zjavné disrupčné účinky s osobitným zreteľom na pôdne vlastnosti.Odolnosť pôd proti acidifikácii je obdobná horninám a pôdotvorným substrátom. Významným činiteľom okysľovania v dôsledku vplyvu emisií je aj vodný režim pôd. Najmenej odolné proti okysľovaniu sú pôdy v údolných polohách, v ktorých sa hromadí dažďová voda a prebytky dusíkatých hnojív. Môžeme konštatovať, že odolnosť pôd voči kyslým kontaminantom je funkciou neutralizačnej schopnosti atakovaných pôd. Pôdy v oblastí Košíc treba kvalifikovať ako pôdy s nižšou odolnosťou.
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Aká je príčina
problémov? 
| Autor stránky: Lucia Byšická |
Posledná aktualizácia: 20.2.2002 |