 |
|
|
|
|
|
|
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1230. Košice sa tu spomínajú ako Villa Cassa v súvislosti s osadou Ľubica, ktorá neskôr zanikla. Postupne sa stali významným hospodársko-spoločenským strediskom. Okolo roku 1290 dostali mestské výsady a právo opevniť mesto hradbami. Kráľ Ľudovít Veľký udelil mestu v roku 1369 erb, ktorý je obmenou kráľovského znaku Anjouovcov. Je to najstaršia mestská erbová listina v celej Európe. V polovici 15. storočia bolo mestu udelené privilégium, ktoré ho zaradilo medzi popredné mestá Uhorska.Rozkvet mesta, ako centra stredovekých remesiel a obchodu s kovmi, kožušinami a inými výrobkami trval do 15. storočia. V ďalšom storočí Košice, okrem požiaru, ktorý zničil mesto, postihli vojny, protiturecké boje, protihabsburské slavónske povstania, náboženské boje a sedliacke vzbury. V roku 1657 bola založená Košická univerzita, ktorá sa v roku 1777 zmenila na kráľovskú akadémiu, pri ktorej pracovala tlačiareň. V 19. storočí vzniklo v meste viacero manufaktúr, neskôr tovární, v druhej polovici tohto storočia patrilo mesto k najpriemyselnejším centrám v Uhorsku. V medzivojnovom období možno Košice charakterizovať ako mesto správne, posádkové a priemyselné. K dynamickejšiemu vývoju dochádza po druhej svetove j vojne.
Slávna história mesta zanechala svoje stopy v bohatých a rôznorodých stavebných pamiatkach. Najväčšou pamätihodnosťou mesta je historické jadro mesta, ktoré je od roku 1983 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu (najväčšia na Slovensku). Na jeho území sa nachádza vyše 500 kultúrnych pamiatok a viac ako 400 ďalších objektov. Pre stredoveké košické jadro je charakteristické šošovkovité hlavné námestie, dominantu ktorého tvorí komplex Národnej kultúrnej pamiatky: gotický Dóm svätej Alžbety, kapln ka sv. Michala a veža sv. Urbana. Impozantná je aj secesná budova divadla z roku 1897 – 1899. Pozornosť návštevníkov mesta upúta barokový Rákocziho palác zo 17. storočia, v ktorom sú dnes expozície Technického múzea, Miklušova väznica s historickou expozíciou, Jakabov palác, bývalá radnica, Župný dom, jezuitský kláštorný komplex, ktorý bol sídlom Košickej univerzity i morový stĺp. Zvyšky hradieb sa zachovali na Hrnčiarskej ulici s tzv. Katovou baštou, na Zbrojničnej a Kováčskej ulici. Na Hradbovej ulici je rekonštruovaný krátky úsek stredovekých hradieb podľa historických podkladov.
Keďže Košice prešli mimoriadne dynamickým rozmachom v druhej polovici 19. storočia (po napojení sa na železničnú trasu), tento pokrok zanechal stopu aj vo výzore mesta: historizujúce fasády 19. storočia skrývajú najväčšie hodnoty košickej mestskej pamiatkovej rezervácie: zachovanú hmotu, dispozíciu ako aj parceláciu stredovekých meštianskych domov. Je len málo budov v historickom jadre, ktoré boli postavené v 20. storočí na úkor odstránenej stredovekej architektúry (podrobnejšie údaje o histórii mesta a kultúrnych pamiatok viď. www.cassovia.sk). Ochrana historickej architektúry a cit pre adekvátnu úpravu historického jadra mal v Košiciach tradíciu už v 19. storočí. Svedčí o tom najstarší stavebný štatút mesta z roku 1885, ktorý slúži ako vzor pre mnohé iné uhorské mestá. V povojnovom období až do roku 1989 sa stáva štát vlastníkom všetkých nehnuteľnosti. Toto v podstate "anonymné" vlastníctvo sa negatívne prejavili na stave pamiatkového fondu. Napriek nemalým finančným dotáciám štátu, ktoré boli smerované prevažne na ideologické "vhodné" pamiatky, sa vnútorný pamiatkový dlh neustále prehlboval.
Kvalita mestskej pamiatkovej rezervácie v Košiciach sa viaže hlavne na ukážkovú ucelenosť vývojových mestotvorných etáp od stredovekého opevnenia, štruktúru stredovekých ulíc až po urbanistickú koncepciu 19. storočia. Táto štruktúra je zachovaná a čo je rozhodujúce – je postačujúca aj pre ďalší rozvoj mesta bez úvah o asanácií objektov. Príťažlivosť tohto priestoru spočíva aj v zachovaní kompaktnosti historického jadra. Zavedením pešej zóny, ktorá vychádza aj z potreby ochrany pamiatok, rekonštrukciou nielen pamiatok ale aj uličných priestorov sa v historickom jadre vytvorila atraktívna zóna, ktorá poskytuje nevšedné zážitky pre všetkých návštevníkov počas celého roka.
Na úrovni štátu:
zabezpečiť schválenie nového zákona o ochrane pamiatkového fondu, vytvoriť daňové nástroje, ktoré budú motivovať vlastníkov kultúrnych pamiatok, aby investovali do ich obnovy a údržby. |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Autor stránky: Lucia Byšická |
Posledná aktualizácia: 20.2.2002 |