Riečnu kostru mesta Košice tvorí rieka Hornád, tečúca mestom severojužným smerom a jej prítoky Ťahanovský potok, Črmeľ, Myslavský potok a Sokoliansky potok, spadajúce do povodia Bodrogu a Hornádu. Kvalita povrchových vôd sa v meste sleduje v troch miestach odberov vzoriek. Rieka Hornád vstupuje do mesta v rozmedzí II. – V. triedy. Najhoršiu V. triedu spôsobuje množstvo koliformných baktérií v  E – skupine a koncentrácie ťažkých kovov (Hg) v F – skupine. A – skupina vykazuje II. triedu a B, C, D – skupiny vykazujú III. triedy. Kvalita vody v  toku nad mestom je ovplyvnená znečistením hornej časti jeho povodia, ktorá je poznamenaná banskou činnosťou. To sa prejavuje zaťažením toku ťažkými kovmi – Hg. Na území mesta sa kvalita vody zhoršuje v B – skupine z  II. na IV. triedu (obsah Mn). Zlepšenie nastalo v  C – skupine z  III. na II. triedu a F – skupine z V. na II. triedu. V A – skupine ostáva kvalita vody v II. triede, v  D – skupine v  III. triede a v  E – skupine v V. triede v dôsledku množstva koliformných baktérií. Kvalita vody je najviac poznačená samotným mestom Košice – komunálna sféra a priemysel patria k najväčším zdrojom znečistenia povrchových vôd na území mesta.

• Trend vývoja znečistenia vo vybraných ukazovateľoch

Na územie mesta Košice zasahuje vodohospodársky významná oblasť – riečne náplavy Hornádu od Družstevnej pri Hornáde po štátnu hranicu. Do monitorovacej siete kvality podzemných vôd  tejto oblasti bolo zahrnutých 10 vrtov základnej siete SHMÚ a 1 využívaný vrt, ktoré zachytávajú vody kvartérnych sedimentov. Na území mesta monitorovaciu sieť tvoria 3 vrty základnej siete SHMÚ. V týchto sledovaných vrtoch došlo k prekročeniu koncentrácie chlórovaných uhľovodíkov – 1,1,2 – trichlóreténu a 1,1 – dichlóreténu v lokalite Hutníky – Sokoľany, čo je dôkazom antropogénneho znečistenia podzemných vôd.

Mesto Košice zásobuje pitnou vodou Košický skupinový vodovod. Okrem samotného mesta Košice je z tohto skupinového vodovodu zásobovaných aj niekoľko obcí z Košíc – okolia. K distribúcii pitnej vody na území mesta Košice je k dispozícii 633,1 km vodovodnej siete a 95,8 km vodovodných prípojok, 42 čerpacích staníc o kapacite 438,5 l.s^-1, 2 úpravne vody o kapacite 900 l.s^-1 a 30 vodojemov s celkovým objemom 131 200 m³. Vodovodná sieť a prípojky vzhľadom na svoj vek a materiálovú skladbu (len 20,1% tvorí nekovový materiál) vykazuje poruchovosť. Podiel obyvateľov zásobovaných vodou z verejnej siete v roku 2000 bol 99,4%.

Prevádzkovateľom vodovodnej siete sú Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p., Košice odštepný závod Košice (VVaK OZ).

Voda pre skupinový vodovod je dodávaná z podzemných a povrchových vodných zdrojov. Sledovanie kvality pitnej vody vykonáva laboratórium pitných vôd VVaK OZ Košice. Vo vzorkách pitných vôd sa vykonáva fyzikálno-chemický, mikrobiologický a biologickýrozbor. Kvalita vody vo vodojemoch a rozvodných sieťach v meste bola v roku 2000 v súlade s  STN 75 7111 "Pitná voda". Zistená krátkodobá biologická a mikrobiologická závadnosť v mestskej časti Pereš bola následne odstránená.

Vzhľadom na pokračujúci pokles spotreby vody a odberu vody zo strany odberateľov sa postupne znižuje aj výroba a dodávka vody. K poklesu dochádza z dôvodu úsporných opatrení. Ekonomická situácia donútila mnohých užívateľov prehodnotiť svoj prístup k spotrebe vody a začať ju racionálne využívať. Pri vysledovanej spotrebe vody Q_m = 1 100 l.s^-1 a celkovej akumulácii 131 200 m³ je percento zabezpečenosti existujúcou akumuláciou veľmi vysoké 119%, vďaka vysokej zabezpečenosti na nových obytných súboroch. Naopak sú v meste niektoré časti, ktoré sú nedostatočne kryté vodojemami (Červený breh). Podobne sú miesta v meste, kde je potrebné dobudovať vodovod, aby bolo 100% napojenie obyvateľov na vodovod.

Technické služby mesta, svojho času spravovali pre mesto Košice vodojem úžitkovej vody, rozvody úžitkovej vody, čerpacie stanice ako aj plniace stanice. Tieto zariadenia sú v súčasnej dobe nefunkčné a vyžadujú investície na obnovu. Úžitkovú vodu pre potrebu umývania komunikácií čerpajú Technické služby z rieky Hornád. Celkové množstvo čerpané pre potrebu splachovania komunikácií je cca 14 000 až 15 000 m³/rok.

Správa mestskej zelene – používa úžitkovú vodu na polievanie zelene. Na tieto účely čerpá vodu z vlastnej studne. Pre potrebu polievania zelene spotrebuje cca 7 400 m³ vody za rok. Okrem toho spravuje na území mesta fontány a iné zariadenia s vodným hospodárstvom v počte 32 ks. Z týchto zariadení je 16 napojených na vlastné studne, prípadne sa voda na ich naplnenie dováža cisternou z vlastnej studne. Na prevádzku týchto zariadení sa spotrebuje ročne 7 500 m³ vody.

Ostatné fontány v meste sú napojené na vodovod pitnej vody, v správe VVaK OZ Košice. Na prívode majú osadené vodomery a namerané množstvo vody je zohľadnené v správe o spotrebe pitnej vody.

Územie Košíc je odkanalizované jednotnou kanalizáciou s odľahčovacími komorami do mechanicko-biologickej Ústrednej čistiarne odpadových vôd pri Kokšov – Bakši. Pozostáva z dvoch vedľa seba nezávisle pracujúcich ČOV – starej a novej. Odpadová voda je privádzaná troma kanalizačnými zberačmi v množstve o priemere 1275 l.s^-1 a organickom znečistení BSK₅ 150 mg.l^-1. Recipientom vyčistených odpadových vôd je tok Hornád. V súčasnosti je v prevádzke stará ČOV s projektovou kapacitou biologického čistenia 700 l.s^-1. Biologický stupeň novej ČOV je projektovaný na 1 300 l.s^-1 a bude spustený do skúšobnej prevádzky do konca roka 2001.

Samostatne je odkanalizovaná mestská časť Košice – Šaca do vlastnej mechanicko-biologickej čistiarne odpadových vôd. Po rekonštrukcii bola uvedená do skúšobnej prevádzky na plnú kapacitu od 12.8.1998. V porovnaní s požadovanou kvalitou vody na odtoku a dosiahnutými parametrami za rok 2000 je možné konštatovať, že požadovaná kvalita vody na odtoku je vo všetkých chemických ukazovateľoch splnená.

• Vývoj odkanalizovania, čistenia odpadových vôd a rozvoj kanalizácie

• Rozvoj verejných vodovodov a verejnej kanalizácie podľa percenta napojenosti obyvateľov