Osveta a vzdelávanie

 Ako sa uvedené nástroje využívajú na riešenie environmentálnych problémov mesta?

Environmentálnu výchovu vzdelávania charakterizujeme ako proces celoživotného vzdelávania zabezpečujúci príjem environmentálnych princípov k pozitívnemu ovplyvneniu celospoločenského konania, ktorý je zameraný na každú sociálnu a vekovú skupinu. Z toho je zrejmé, že z hľadiska výchovného a vzdelávacieho potenciálu má preň najväčší význam školský systém, ktorý tvoria predškolské zariadenia, základné, stredné a vysoké školy, univerzity tretieho veku, vzdelávacie inštitúcie riadené vysokými školami, metodické centrá, inštitúty ďalšieho vzdelávania a podobne.

Predškolské vzdelávanie a výchova. Slovensko má rozvinutú štruktúru predškolského vzdelávania v rámci materských škôl. Priemerná miera zápisu v roku 1989 dosahovala 92,3% z celkovej populácie detí vo veku 3 – 6 rokov. V ďalších rokoch však dochádza k pomerne veľkému poklesu a v roku 1994 je účasť detí v predškolskom vzdelávaní iba 75%, v roku 1998 na 70,8%. Po roku 1995 sa podarilo trend likvidácie predškolských zariadení zastaviť, nakoľko prišlo k úprave umožňujúcej znížiť poplatok za návštevu zariadenia na minimum a v prípade päťročných detí od neho upustiť.

Základným pedagogickým materiálom pre predškolskú výchovu je "Program výchovnej práce v jasliach a materských školách", súčasťou ktorého je problematika utvárania vzťahu dieťaťa k životnému prostrediu z rôznych aspektov. V rozumovej výchove je zahrnuté i oboznámenie detí s prírodou, kontakt s ňou (kladie sa dôraz na pochopenie významu prírody v živote človeka). V mravnej výchove sa realizuje rozvoj citového vzťahu k prírode. Pracovnú výchovu charakterizuje snaha o fyzické zapojenie detí do starostlivosti o životné prostredie, ako aj estetické prežívanie vzťahu dieťaťa a prírody.

Základné a stredné školy. Základné školy majú dva stupne : 1. stupeň (1. – 4. ročník) a 2. stupeň (4. – 8. ročník a od školskom roku 1997/1998 4. – 9. ročník).

V nadväznosti na predškolskú výchovu sa v značnej miere uplatňuje emocionálne pôsobenie na žiakov a vytvára sa základ pre racionálne chápanie vzťahov environmentálnych zákonitosti, najmä na prvom stupni základných škôl, pre ktoré boli v roku 1995 inovované učebné osnovy s akceptovaním požiadaviek environmentálnej výchovy. Táto sa premieta do učebných predmetov ako sú slovenský jazyk, prvouka, prírodoveda, vlastiveda a pracovné vyučovanie.

K zlepšeniu stavu v environmentálnej výchove a vzdelávaní v školskom systéme základných a stredných škôl vypracovalo Ministerstvo školstva SR Učebné osnovy "Environmentálna výchova na základných a stredných školách (Environmentálne minimum)", ktoré sú platné od 1.septembra 1996.

Súčasný stav environmentálnej výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách možno považovať za dobré východisko pre jej ďalšie skvalitňovanie v súlade s pokrokom vedy, techniky a poznatkov z praxe našich škôl. Cieľom tohto úsilia a práce je dosiahnuť taký stav, aby sa environmentálna výchova stala organickou, cieľavedomou a systematickou súčasťou práce všetkých škôl, učiteľov a každodenného života v školách. Gymnázií poskytujúcich všeobecné stredoškolské vzdelanie je v Košiciach 14 s 5 862 študentmi. V Košiciach pôsobí ďalších vyše 40 stredných škôl rôzneho zamerania.

Z pohľadu environmentálneho vzdelávania a výchovy majú vysoké školy dominantné postavenie pri príprave odborných, vedeckých a pedagogických pracovníkov – ekológov a environmentalistov. Pre oblasť vysokého školstva je potrebné upriamiť pozornosť aj na výchovu odborníkov v prírodných, technických a spoločenských vedách, ktorí počas vysokoškolského štúdia získajú špeciálne poznatky z environmentálnej oblasti. Spôsob vyučovania environmentalistiky na školách je založený na rozvoji všeobecného poznania na širokej úrovni ako poznanie biosféry, pedosféry, atmosféry, hydrosféry, litosféry a všeobecných procesov a zákonitostí s nimi súvisiacich a na získaní poznatkov z oblasti humánnych predmetov, chémie, matematiky, fyziky. V podstate už dnes na základe environmentalizácie študijných programov možno na 13 fakultách SR získať formou bakalárskeho (6 semestrálneho) štúdia alebo úplným vysokoškolským magisterským alebo inžinierskym vzdelaním (10 semestrov štúdia) odbornú spôsobilosť pre starostlivosť o životné prostredie s orientáciou na ekológiu alebo environmentalistiku.

V Košiciach funguje celý tento výchovno-vzdelávací systém. Špecifikum predstavujú práve vysoké školy vychovávajúce odborníkov pre životné prostredie. V Košiciach to sú najmä:

V Košiciach pôsobí stredisko environmentálnej výchovy v rámci Slovenskej agentúry životného prostredia.

Proje kt zdravé mesto je viacrezortný mestský projekt, ktorý síce zastrešuje samospráva mesta, ale jeho účastníkmi sú mnohé organizácie: Štátny zdravotný ústav, úrady štátnej správy, nemocnice a vysoké školy, VSŽ, a.s., SHMÚ, VVaK, priemyselné podniky, komunálne podniky mesta Košice, mimovládne organizácie pôsobiace v meste, potravinárske závody, telovýchovné jednoty, vedecké pracoviská a jednotlivci, atď.

• Vypracovanie Plánu zdravia mesta Košice na obdobie 1998 – 2000. Súčasťou plánu bolo aj vyhodnotenie potrieb a názorov verejnosti (1450 respondentov). Nadväzovať bude Plánu rozvoja zdravia mesta.

• Zriadenie neinvestičného Fondu zdravia na podporu realizácie projektu Zdravé mesto.

• Každoročné konanie národne koordinovaných podujatí, ako sú: Dni zdravia, Deň dôchodcov, Deň zeme, Deň bez áut a iné.