Zvláštne postavenie zaujíma ZOO a Botanická záhrada. Na 31,5 ha v botanickej záhrade sú sústredení zástupcovia našej a introdukovanej dendroflóry.V súčasnosti plní areál pedagogicko-didaktické a vedecko-výskumné úlohy.

Pôvodný porast je tvorený dubo-hrabinou (Querceto-Carpinetum), ktorý sa v najvyššej časti napája na dubové lesy Bankova. Toto spoločenstvo vegetácie je doplnené rôznorodou skladbou drevín stromových i krovitých formácií. Zistený je výskyt 59 druhov vtákov. Dominantnými druhmi vtákov sú drozd čierny (Turdus merula), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), kolibrík čipčavý (Phylloscopus collybita) a červienka obyčajná (Erithacus rubecula).

Na území Košíc sa nachádzajú genofondové plochy na týchto lokalitách.

Lesný komplex o rozlohe 36,5 ha.Genofondovo významnú lokalitu tvorí 80-100-ročný porast jedle bielej (Abies alba) a buka lesného (Fagus sylvatica) s prímesou javora horského (Acer pseudoplatanus) a brestu horského (Ulmus glabra).

Význam územia dokladuje výskyt pôvodných druhov avifauny. Hniezdi tu kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), sova dlhochvostá (Strix uralensis), sova obyčajná (Strix aluco), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), králik zlatohlavý (Regulus regulus), králik ohnivohlavý (Regulus ignicapillus), tesár čierny (Dryocopus martius), drozd kolohrivý (Turdus torquatus) a iné druhy.

Rozloha 760 ha. Komplex lesa je v dôsledku silných antropogénnych vplyvov (rekreácia, komunikačné trasy, hospodárska činnosť a i.) rozčlenený na menšie významovo rovnocenné celky. Na území Horný Čermeľ sú fragmenty pôvodných jedľo-bučín s podrastom. Dolný Čermeľ charakterizujú podhorské dubové a dubovo-hrabové lesy. Ako prímes sa tu miestami vystupujú fragmenty lipovo-javorových lesov. V bylinnom poraste je zaznamenaný výskyt chránených druhov plavúňov (Lycopodium annotinum a Lycopodium clavatum).

Rozloha 139 ha.Vrcholové spoločenstvo jedľových, jedľovo-bukových a dubo-hrabových porastov. Výnimočnosť územia potvrdzuje hniezdny výskyt kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum), sovy uralskej (Strix uralensis), pôtika kapcavého (Aegolius funereus), ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus), tesára čierneho (Dryocopus martius), žlny sivej (Picus canus), ďatla malého (Dendrocopos minor), ďatla bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), ďatla prostredného (Dendrocopos medius), králika ohnivohlavého (Regulus ignicapillus) a iných.

Z botanického hľadiska sú významné vlhké lúky pod Kamenným hrbom s reliktným výskytom vlhkomilnej flóry. Jedná sa hlavne o druhy z čeľade vstavačovitých: vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina) a iné.

Rozloha 115 ha.Izolovaný komplex lesného porastu v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine. V porastoch dominuje dub letný (Quercus robur) spolu s hrabom obyčajným (Carpinus betulus). Miestami sú enklávy s borovicou čiernou (Pinus nigra) a v okrajových zónach sa zachytil agát biely (Robinia pseudoacacia). Územie je významným refúgiom živočíšnych druhov, najmä hmyzu, ako napr. bystruška fialová (Carabus violaceris), bystruška zrnitá (Carabus granulatus), bystruška menlivá (Carabus scheidleri), fúzač veľký (Cerambyx cerdo). Z obojživelníkov sa tu vyskytuje hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus).

Rozloha 5 ha. Samotné skalné bralo je tvorené z vápenca so zreteľnými prejavmi povrchového i podzemného krasovatenia. V jaskynnom priestore je známe zimovisko netopiera obyčajného (Myotis myotis), netopiera ostrouchého (Myotis blythi), podkovára malého (Rhinolophus hipposideros).

Botanicky hodnotná je vrcholová časť s teplomilnými rastlinnými spoločenstvami as. Seslerietum varie.

Asociačnými druhmi sú: ostrevka vápnomilná (Sesleria varia), prilbica jedhojová (Aconitum anthora), valeriana trojená (Valeriana tripteris), nevädza horská (Centaurea montana).

Rozloha 52 ha.Súvislý lesný plášť dubových hrabín, kde v stromovom poschodí dominuje hrab obyčajný (Carpinus betulus), dub zimný (Quercus petraea) a pripája sa miestami aj v hustejších zápojoch lipa malolistá (Tilia cordata) a buk lesný (Fagus sylvatica). V krovitej vrstve prevláda javor poľný (Acer campestre), lieska obyčajná (Corylus avellana) a svíb krvavý (Cornus sanguinea). Bylinný podrast tvoria spoločenstvá s ostricou chlpatou (Carex pilosa).

Rozloha 84 ha. Dubovo-hrabový porast, dominuje dub zimný (Quercus petraea), hrab lesný (Carpinus betulus) s prímesou buka lesného, javora poľného.

Rozloha 8 ha. Komplex lesa je v dôsledku silných antropogénnych vplyvov (rekreácia, komunikačné trasy, hospodárska činnosť a i.) rozčlenený na menšie významovo rovnocenné celky. Na území Horný Čermeľ sú fragmenty pôvodných jedľových bučín s porastom. Dolný Čermeľ charakterizujú podhorské dubové a dubovo-hrabové lesy. Miestami sa vystupujú fragmenty lipovo-javorových lesov. V bylinnom poraste je zaznamenaný výskyt chránených druhov plavúňov (Lycopodium annotinum a Lycopodium clavatum).

Rozloha 108 ha. Dubovo-hrabový lesný porast silne ovplyvnený lesohospodárskou činnosťou. Poskytuje vhodné hniezdne možnosti dutinovým hniezdičom.

Rozloha lokality je 2,2 ha, s ochrannou zónou spolu 16 ha. Zvyšok pôvodnej rozsiahlej xerotermnej trávnatej lesostepi na juhozápanej časti hrebeňa Hradová. Rastlinné spoločenstvá tvoria zárasty kostravy žliabkatej a lipnice bádenskej (Festuca sulcata – Poa badensis) a spoločenstvá s ostricou nízkou (Carex humilis). Z drevín dominujú: breza bradavičnatá (Betula pendula), dub plstnatý (Quercus pubescens), buk lesný (Fagus sylvatica), jarabina mukyňa (Sorbus aria) a iné. Lokalita je významná hlavne výskytom chráneného a ohrozeného druhu – poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) spolu s množstvom iných xerofilných druhov.

Rozloha 17 ha.Ostrov teplomilnej vegetácie v poľnohospodársky využívanej krajine. Dominuje výskyt kriticky ohrozeného taxónu Pulsatilla grandis (poniklec veľkokvetý). V týchto porastoch a v ich bezprostrednej blízkosti rastú krovité formácie druhov: javor poľný (Acer campestre), dub žltkastý (Quercus dalechampii), dub plstnatý (Quercus pubescens), drieň obyčajný (Cornus mas), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), ruža (Rosa sp.), hloh (Crataegus sp.), jarabina mukyňová (Sorbus aria) a iné. Lokalita je veľmi cenná výskytom ohrozených druhov flóry: orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris), vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač vojenský (Orchis militaris), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), prilbovka biela (Cephalanthera damasonium)ai.

Rozloha 17 ha.Lúčny ekosystém s výskytom stepných elementov. Pozornosť si zasluhujú ohrozené taxóny z čeľade vstavačovitých: vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina), vstavač vojenský (Orchis militaris), vstavač obyčajný (Orchis morio), prilbovka biela (Cephalanthera damasonium). Lokalita je pod silným antropogénnym vplyvom (pasenie dobytka v letnom období).

Lužný biotop

Rozloha 13 ha.Spoločenstvo krovitých vrbín, v ktorých dominuje vŕba biela (Salix alba), vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba trojtyčinková (Salix triandra), vŕba košikárska (Salix viminalis). Na krovité vŕbové porasty nadväzujú vysokokmenné vŕbovo-topoľové lesy (Salici – Populetom) s vŕbou bielou (Salix alba), jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), javorom poľným (Acer campestre) a i. Z vtáčích druhov je územie využívané kalužiačikom malým (Actitis hypoleucos), kačicou obyčajnou (Anas platyrhynchos), trasochvostom bielym (Motacilla alba), penicou čiernohlavou (Sylvia atricapilla), vlhou obyčajnou (Oriolus oriolus), vodnárom obyčajným (Cinclus cinclus).

Rozloha 45 ha.Fragment pôvodne rozsiahleho mäkkého lužného lesa zväzu Ulmenion. Hustý zárast krovia a vzrastlých stromov pôvodne brehového porastu tvoria jelše (Alnus sp.), vŕby (Salix sp.) a topole (Populus sp.). Pomenovanie lokality vychádza z hniezdneho výskytu drozda čvíkovatého (Turdus pilaris). Z obojživelníkov je popísaný výskyt mloka obyčajného (Triturus vulgaris), kunky nížinnej (Bombina bombina), skokana krátkonohého (Rana lessonae). Z významnejších druhov avifauny uvádzame: brehuľa obyčajná (Riparia riparia), kúdelníčka lúžna (Remiz pendulinus), rybárik obyčajný (Alcedo atthis), včelárik zlatý (Merops apiaster), svrčiak riečny (Locustella fluviatilis), vlha obyčajná (Oriolus oriolus). Z cicavcov overený výskyt vydry riečnej (Lutra lutra), ondatry pižmovej (Ondatra zibethica), lasice obyčajnej (Mustela nivalis).

Rozloha 4 ha. Vodný biotop. Brehový stromový a krovitý porast je tvorený hustým zárastom vŕb a jelší, s prímesou topoľa a osiky. Husté porasty tvorí ostrica štíhla (Carex gracilis). Vodná plocha je značne eutrofizovaná.

Lokalita je významným refúgiom živočíšnych druhov. Vyskytuje sa tu mlok obyčajný (Triturus vulgaris), ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), rosnička zelená (Hyla arborea). Z vtáčích druhov rybárik obyčajný (Alcedo atthis).

Vodný a močiarny biotop

Rozloha 50 ha. Otvorená stála vodná hladina v terénnej depresii, ktorá vznikla po ťažbe štrku v nánosoch Hornádu. V severnej časti je výrazný zárast makrofytov, ktorý je tvorený spoločenstvami pálky, trstinou a ostricou (as. Phragmitetum, Typhetum, Caricetum a Glycieretum).

Významná ťahová lokalita, v ktorej bolo zistených viac ako 70 druhov vodného vtáctva, z toho 19 druhov vyhlásených za vzácne a ohrozené v Európe. Okrem hniezdičov, ako sú kačica obyčajná (Anas platyrhynchos), lyska čierna (Fulica atra), sliepočka vodná (Gallinula chloropus), registrujeme aj pokusy o zahniezdenie rybára obyčajného (Sterna hirundo) a bučiačika malého (Ixobrychus minutus). Lokalita je významným refúgiom obojživelníkov, s výskytom hrabavky škvrnitej (Pelobates fuscus), ropuchy zelenej (Bufo viridis).

Rozloha 1 ha.Pôvodná jama vznikla odťažením hliny na tehliarske účely. Zarastaním plochy a bezprostredného okolia vznikla z lokality významná reprodukčná plocha obojživelníkov uprostred mestskej zóny. Popísaný máme výskyt týchto druhov: mlok obyčajný (Triturus vulgaris), mlok veľký (Triturus cristatus), kunka nížinná (Bombina bombina), hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus), ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), rosnička zlená (Hyla arborea). Z plazov evidujeme jaštericu obyčajnú (Lacerta agilis) a užovku obyčajnú (Natrix natrix).

Rozloha 18 ha.Vlhká terénna depresia. Krovitú a stromovú etáž charakterizujú zástupcovia rodu Salix (vŕba). Sporadicky sa vyskytuje topoľ euroamerický (Populus canadensis), jelša lepkavá (Alnus glutinosa) a topoľ osikový (Populus tremula). Depresia je v bylinnom podraste zarastená hustým zárastom makrofytov. Vodná plocha je reprodukčným miestom hrabavky škvrnitej (Pelobates fuscus).

Lúčny biotop

Rozloha 1,5 ha. Lokalita je významná výskytom kriticky ohrozených druhov: poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), vstavač počerný (Orchis ustulata), kruštík drobnolistý (Epipactis microphylla) a pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) ai.

Adresa:
ZOOLOGICKÁ ZÁHRADA KOŠICE
040 06 Košice-Kavečany
Slovakia
Tel.421/055/633-15-17, 633-81-03
Fax:421/055/633-91-53
e-mail: seman@mail.box.sk
www.cassovia.sk/zoo