 |
Biodiverzita na území
Košíc |
Aká je všeobecná situácia v tejto
environmentálnej oblasti?
Zoznam ekologicky významných segmentov na území
Košíc
Na základe analýzy biotických a abiotických pomerov
boli vyčlenené nasledujúce ekologicky významné segmenty, ktoré
predstavujú biotopy s nezastupiteľnou funkciou
v ekologickej stabilite a diverzite súč asnej krajiny. Majú výraznú
biologicko-ochrannú, krajinnotvornu a estetickú hodnotu.
Ekologicky významné segmenty mestskej zelene
charakterizujú jednotlivé pa rkové
plochy najmä z pohľadu sadovníckej hodnoty taxónov,
dendrologických zvláštností a estetických hodnôt.
Parkové plochy zaberajú v meste 44,81 ha. Sú
to väčšie či menšie plochy zelene v obytnej zástavbe sídlisk,
v centrálnej časti mesta. Skladba drevín je pestrá, prevažuje
zastúpenie domácich druhov až 90%. V centre mesta v pešej zóne
sú parčíky súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. Na okraji mesta
nachádzane väčšie parkové plochy s prírodným charakterom.
Verejná zeleň zaberá v meste viac ako
479,16 ha. Plní prevažne ochrannú a hygienickú
funkciu.
Lesný
biotop
Jahodná
Rozloha 1 ha. Slatinný biotop značne ovplyvnený antropogénnymi
vplyvmi. Zo vzácnejších taxónov sa tu vyskytujú: vstavačovec májový
(Dactylohiza majalis), vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina), kulík potočný (Geum rivale),
nezábudka močiarna (Myosotis palustre), ľalia cibuľkonosná (Lilium
bulbiferum), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), päťprstnica
obyčajná (Gymnadenia conopsea), mečík strechovitý (Gladiolus
imbricatus) a iné.
Borovicový lesík nad Popradskou cestou
Rozloha 5 ha.
Lesný biotop tvorený
monokultúrou borovice čiernej (Pinus nigra). V západnej časti
mesta tvorí významné biocentrum s 30 ročným zdravým
porastom.
Horný Bankov
Rozloha 11 ha. Lesný biotop
s výskytom salamandry škvrnitej (Salamandra salamandra) a mlok
vrchovský (Triturus alpestris).
Žobrák – agátový le sík
Rozloha 4 ha.
Lesný komplex tvorený prevažne agátom (Robinia
pseudoacacia), krušinou jelšovou (Frangula alnus), bazou čiernou
(Sambucus nigra). V druhovej skladbe vtáčieho spoločenstva
dominuje penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), strakoš obyčajný
(Lanius collurio), slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos), pinka
obyčajná (Fringilla coelebs).
Fragment lesov v údolnej depresii
Bojarky
Rozloha 25 ha. Frag ment lesov v suchom
koryte eróznej ryhy. Lokalita je dôležitým komunikačným
a úkrytovým biotopom v poľnohospodárskej
krajine.
Topoľový les pod Šacou
Rozloha 26 ha.
Účelovo vysadený les pre
metalurgický kombinát. Pestrý krovitý podrast vytvára
z lokality bohatú základňu biodiverzity v priemyselne a
poľnohospodársky zaťaženom území. Hniezdi tu myšiak hôrny (Buteo
buteo), jastrab veľký (Acipiter gentilis), vlha obyčajná (Oriolus
oriolus) a iné.
Brehové
porasty
Myslavský potok
Rozloha 18 ha. Líniový, hustý zachovalý
zárast brehových porastov tvorený vŕbou bielou (Salix alba), vŕbou
trojtyčinkovou (Salix triandra), vŕbou krehkou (Salix fragilis) a
jelšou lepkavou (Alnus glutinosa).
Poľov – vodná nádrž a brehové
porasty
Rozloha 20 ha. Segment mokraďového a vodného biotopu uprostred
poľnohospodárskej krajiny v blízkosti urbanizovaného a
priemyselného centra. Je dôležitým refúgiom pre reprodukciu
obojživelníkov: mloka obyčajného (Triturus vulgaris), ropuchy
obyčajnej (Bufo bufo) a iné. Z avifauny je známy
stály
výskyt kačice obyčajnej (Anas platyrhynchos), cíbika chochlatého
(Vanellus vanellus), trsteniarika
bahenného (Acrocephalus schoenobaenus), myšiarky ušatej (Asio otus)
a iné.
Idanský potok
Rozloha 13 ha. Líniový brehový porast tvorený hustým krovitým
spol očenstvom vŕby bielej (Salix alba), vŕby
popolavej (Salix cinerea) a jelše lepkavej (Alnus glitinosa).
Hniezdi tu drozd čierny (Turdus merula), drozd plavý (TTurdus
philomelos), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla) a
iné.
Brehový porast občasného potoka, tečie súbežne
s Idanským potokom
Rozloha 9 ha. Podmáčané územie oddelené od koryta Idanského
potoka cestou. Lokalitu tvorí vzrastlá stromová zeleň. Presvetlený
biotop obývajú tieto druhy: dudok chochlatý (Upupa epops), vlha
pestrá (Oriolus oriolus), hrdlička poľná ((Streptopelia turtur),
muchár sivý (Muscicapa striata), strakoš obyčajný ((Lanius
collurio).
Porast riečnej terasy Myslavského potoka
Rozloha 2,5 ha.
Líniový porast krovitej zelene
izolovaný ornou pôdou. Vzhľadom na husté zapojenie a odlúčenosť
v priestore je vhodným hniezdnym stanovišťom myšiarky ušatej
(Asio otus) v prímestskej zóne.
Poľovský potok
Rozloha 11 ha.
Líniový obojstranný, hustý
brehový porast so vzrastlým stromovým poschodím tvoreným vŕbou
(Salix sp.) a topľom (Populus sp.). Je biotopom hniezdičov
v poľnohospodárskej krajine.
Vodný a močiarny biotop
Areál Nad Jazerom
Rozloha 32 ha. Otvorená vodná plocha. Jazero je v južnej
časti značne eutrofizované s plytkým a bahnitým dnom. Celý
areál tvorí významnú oddychovú lokalitu počas zimy pre kačicu
obyčajnú (Anas platyrhynchos), labuť veľkú (Cygnus olor).
Z obojživelníkov je známy výskyt ropuchy zelenej (Bufo viridis),
skokana rapotavého (Rana ridibunda) a iné.
Porast biotopu tvorí aleja topoľov založená pred 30
rokmi a pás izolačne j zelene s hustým zápojom má 10
rokov.
Mŕtve rameno Hornádu pri skladoch Slovenskej
televízie
Rozloha 3,5 ha. Zamokrený biotop zarastá vŕbou (Salix sp), jelšou
(Alnus sp.) a topoľom (Populus sp.). Lokalita je refúgiom
obojživelníkov a krovinového vtáctva v meste.
Odkalisková nádrž pod Bankovom s napojením na
Račí potok
Rozloha 8 ha. Lokalita je dôležitým refúgiom pre rozmnožovanie
obojživelníkov. Vyskytuje sa tu mlok obyčajný (Triturus vulgaris),
ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis),
rosnička zelená (Hyla arborea), skokan krátkonohý (Rana lessonae),
skokan zelený (Rana esculenta).
Čičky majer
Rozloha 2 ha.
Významné refúgium
obojživelníkov v prímestskej zóne. Popísaný je výskyt mloka
obyčajného (Triturus vulgaris), mloka veľkého (Triturus cristatus),
ropuchy obyčajnej (Bufo bufo) a iné. Lokalita je vhodná na
študijné účely poznávania druhov a medzidruhových
vzťahov.
Krovinatý a lúčny biotop
Prostredné tably
Rozloha 4 ha. Krovitá a stromová remízka v poľnohospodárskej
krajine tvorí mini areál bohatej druhovej diverzity
avifauny.
Kavečany – Pod Lazmi
Rozloha 0,05 ha. Enkláva v lhkej terénnej
depresie. V bylinnom podraste dominujú druhy: škripina lesná
(Scirpus sylvatica), sitina (Juncus sp.), veronika potočná (Veronica
beccabunga) a iné. Na okolitom lúčnom xerotermnom biotope bol
zaznamenaný výskyt vzácnych taxónov z čeľade vstavačovitých.
Parkové
plochy
Mestský park
Rozloha 17 ha. Drevinnú skladbu tvoria domáce, ale aj cudzokrajné
druhy. Je povestným nocoviskom havrana obyčajného (Corvus frugilegus) počas ťahu aj hrdličky záhradnej
(Streptopelia decaocto) v zimnom období. Ako hniezdny biotop ho
využíva aj ďateľ veľký (Dendrocopos major), brhlík obyčajný (Sitta
europea) a iné.
Park bol založený pred 90-120 rokmi a
v súčasnosti časť drevín je postihnutá vysýchaním.
Prírodný park Anička
Rozloha 9 ha. Lúčny biotop s hustými skupinami drevín,
v ktorých sú zastúpené hlavne: pagaštan konský (Aesculus
hippocastanum), topoľ euroamerický (Populus xcanadensis), vŕba biela (Salix alba) a jaseň štíhly
(Fraxinus ornus). Staršia časť porastu bola založená pred 80-120
rokmi, južne od staršej časti parku sú pestrejšie porasty založené
pre 25 rokmi.
Lokalita je významným záchytným a hniezdnym
biotopom pre migrujúce druhy: sokol myšiar (Falco
tinnuncul us), hrdlička záhradná
(Streptopelia decaocto), ďateľ veľký (Dendrocopos major), brhlík
obyčajný (Sitta europaea).
Komenského park
Rozloha 1 ha.
Zastúpené sú tu mnohé listnaté
aj ihličnaté dreviny a krovité formácie. Vek založenej stromovej
zelene je 70-110 rokov. Zastúpenie domácich taxónov drevín je na 75
%. Park je dôležitým biotopom hlavne vtáčej fauny
v meste.
Park pred poliklinikou Sever
Rozloha 1 ha.
Refúgium živočíšnych druhov
v intraviláne. Druhovú skladbu tvoria stromy a kry domácej a
zahraničnej proveniencie a na ne sa napájajúce spoločenstvo vtáčích,
zvlášť krovinných hniezdičov.
Park v Barci
Rozloha 7 ha.
Najcennejšie stromy sú
solitéry dubov a líp a skupina borovice čiernej. Porast má 90-120
rokov. Park má význam ako krajinársko štruktúrny prvok a refúgium
vtáčej fauny.
Tisy a park barokového kaštieľa
v Šaci
Rozloha 1,5 ha. Porast parku bol založený pred 100 rokmi.
V súčasnosti si park vyžaduje rekonštrukciu. Samostatná časť
kultúrnej parkovej zelene sa zachovala v areáli pôvodných
vodných plôch. Sú to zvyšky skupín tisov (Taxus baccata)
a pagaštanovej aleje (Aesculus hippocastanum).
Prírodný park v Šaci
Rozloha 1,5 ha. Porast parku bol založený pred 80-100 rokmi.
V súčasnosti je to len zbytok pôvodnej parkovej výsadby.
Zachovaná je iba pagaštanová alej (Aesculus hippocastanum). Táto je
významným hniezdnym biotopom
Katkin, Zuzkin a Medický parčík
Rozloha 4,8 ha.
Každý z 3 parčíkov tvorí menší
obvodový park s porastom starým 25-35 rokov, predstavujú značnú
sadovnícku a súčasne aj ekologickú hodnotu. Najpozoruhodnejšie
exempláre tvorí jedľa srienistá (Abies concolor), borovica
vejmutovka (Pinus strobus), lipa veľkolistá (Tilia cordata) a
iné.
Parková zeleň na sídlisku Luník
III.
Rozloha 3,7 ha. Porast tvoria druhovo pestré skupinové výsadby
stromov a krovín. Vek porastov je 30 ročný..
Zastúpenie ihličnatých a listnatých drevín je v pomere 1:5,
s prítomnosťou solitérnych drevín. Domáce druhy predstavujú
90%.
Parčíky v pešej zóne mesta
Rozloha 0,54 ha. Tvoria reprezentačnú zeleň v historickom
centre mesta ako súčasť mestskej pamiatkovej rezervácie. Zastúpenie
domácich druhov drevín je na 80 %Najpozoruhodnejšie exempláre tvorí
smrek pichľavý (Picea pungens), orechovec jaseňolistý (Pterocarya
fraxinifolia), magnolia soulangova (Magnolia
soulangeana) a iné.
Zeleň občianskej vybavenosti
Cintorín Rozália
Rozloha 5 ha.
Pietna zeleň tvorená prevažne
ihličnatými a listnatými drevinami so zastúpením domácich taxónov na
75 %. Po stránke dendrologickej biotop dosahuje vysokú hodnotu.
Refúgium pre mnohé vtáčie druhy v intraviláne mesta.
Fakultná nemocnica L. Pasteura- Rastislavova
ulica
Rozloha 12 ha.
Parková zeleň
v intraviláne mesta je tvorená stromovými a krovitými
formáciami domácich a cudzokrajných drevín.
Areál Leteckej akadémie M. R. Štefánika
Rozloha 7 ha. Tvorí ju skupinová líniová, plošná a bodová
stromová zeleň parkového typu založená pred 80-100 rokmi. Má veľký
význam najmä z ornitologického hľadiska Ako hniezdiče tu
registrujeme pinku obyčajnú (Fringilla coelebs), hrdličku záhradú
(Streptopelia decaocto), stehlíka zeleného (Carduelis
chloris), sokola myšiara (Falco tinnunculus) a iné.
Aleje, líniová zeleň
Stromová aleja – Moyzesova ulica
Rozloha 3 ha.
Líniová parková zeleň
v intraviláne mesta tvorená prevažne listnatými stromami. Vek
stromov je 50-80 rokov. V poraste sa nachádzajú len domáce
druhy. Hniezdi tu hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), havran
obyčajný (Corvus frugileus), drozd čierny (Turdus merula), stehlík
obyčajný (Carduelis carduelis) a iné.
Líniová zeleň topoľov v Krá snej
Rozloha 3 ha.
Súvislá obojstranná aleja
topoľov čiernych ssp. štíhlych (Populus nigra subsp.
pyramidalis).
Líniová zeleň na Štúrovej ulici
Rozloha 1 ha. Parkový charakter
líniovej zelene s funkciou koridoru, protihlukovej a
protiprašnej bariéry. Esteticky vhodne zapadá do štruktúry mesta.
|
|